MisulienQa

Bola vkuse vysmiate dievča, ktoré si užívalo život, až na pár debilov čo ju na základnej psychicky šikanovali...mala štrnásť rokov, výborný prospech, vzorné správanie a tešila sa na strednú, že konečne odíde od tých ľudí, čo jej len ubližovali...
Prišla stredná, nový ľudia, nové vzťahy, na smolu aj tento krát mala veľmi „vtipných „ spolužiakov, ktorý si z nej len robili srandu a ponižovali ju. Snažila sa, učitelia ju vychvaľovali, bola šťastná keď nemusela byť doma....
Vyzerali ako príkladná rodinka, veľakrát to bolo iné, jej ocino bol chorý, len mamina pracovala, najskôr to bol len pár faciek, neskôr viac, nechodila von, učila sa, doma pomáhala, len jej rodičia vždy našli nejakú chybu a potrestali ju zato, fyzicky, aj keď sa to stalo len raz, dva razy za mesiac bolo to ťažké, psychicky to bolo častejšie.
Rodičia, spolužiaci, takmer všetci jej ubližovali. Spoznala jedného chalana, vyzeralo to tak že sa dajú dokopy, bola šťastná, konečne bola šťastná, bez toho aby sa musela pretvarovať. Prišli prvé nezhody, kvôli spolužiakom, videli ju sním, tak hneď narobili reči. Neskôr sa jej do uší dostalo, že na ňu nadával. Chcela sa sním o tom porozprávať, ale vyústilo to do veľkej hádky. Všetkému bol koniec, prišla o dôvod smiať sa a vtedy sa prvý krát porezala. A nielen raz, veľa krát.
Prešlo pár dní a chlapec sa jej ozval. Ospravedlnil sa, že sa správal ako blbec, povedal že ho to veľmi mrzí a chce ju späť. Súhlasila pod podmienkou, že ostanú kamaráti, nič viac, nič menej. Znova sa zblížili, porozprávala mu všetko, aj o tom ako sa rezala. Zato bol veľmi nahnevaný, a musela mu sľúbiť, že to už nikdy neurobí, lebo oňho príde, lebo nechce pozerať nato , a ako sa mu stráca pred očami a on nedokáže nič robiť.
Splnila to, až na pár výnimiek, o ktorých sa on nedozvedel to plní až doteraz, a je tomu už niečo vyše ¾ roka. Doma to nemá dobre, najradšej by bola v škole od rána do večera aj v noci, aj keď to tam nenávidí. Nenávidí spolužiakov, ktorý ju odsudzujú kvôli toľkým veciam, a ani nemajú pravdu. Reže sa znova, lebo to je na ňu veľa a kamarát? S tým už nie je tak často ako predtým, teda skoro vôbec, už iba cez net, cez víkend.
Tvári sa že jej je to jedno, a že je šťastná, aj keď ja viem, že to tak nie je. Dúfam , že sa to zlepší, nechcem prísť o svoju kamarátku.